Výlety, kamaráti a hlavne more #5

Posledný mesiac sme venovali moru a všetkému španielskemu. Jún bol nezvyklo teplý hneď od prvých dní. Každý deň sme trávili v mori, večer na plážach. Sezóna sa začala pomaly, ale isto rozbiehať. Pláže sa zapĺňali farebnými slnečníkmi, more je kľudné a celkom zohriate. Hanka našla svoj zmysel života v potápaní, konečne prekonala strach. Janko sa vála vo vlnách ako malý tuleň.

Obľúbili sme si Montagnar, kamennú pláž z toscy, kde sme parkovali auto priamo na brehu. Deti sa hrali na karavan, chytali rybky a kraby v malých jazierkach, nakupovali kamene a varili z nich večeru pre plyšových kamarátov.  Prvý júnový týždeň nás prišli pozrieť bratranec a sesternica zo Slovenska. Prenajali sme si prázdninový dom s bazénom na La Plane, len pár minút cesty od miradoru el Cabo de San Antonio. Každé dopoludnie sme trávili v bazéne, poobede sa chodilo na pláž. Na intenzitu týchto dní doplatila Hanka, keď dostala úpal. Veľmi rýchlo sa však z neho dostala a frčali sme ďalej. 

Po odchode návštevy sme voľný čas venovali kamarátom. Miško so Zuzkou nám pripravili veľa pekných večerov a ochutnávačiek španielskych špecialít. Vyskúšali sme domáce marisco, fidellu s vlastnoručne vyrobených cestovín, cestoviny Puta Nesca. Paellu, španielske národné jedlo, sme skúsili hneď v niekoľkých reštauráciách. Dokonca v malej bio reštike v prístave s veľkým výberom všetkých jej variácií.

Navštívili sme miestne galérie či mestské múzeum. Deti zaujali vykopávky, desiatky amfor, fosílie, ale aj etnologická časť výstavy s autetickým vybavením domácností a rôznymi tradičnými nástrojmi. 

Jaskyňa lebiek (Cova de les Calaveres vo Valencii) bola jednou z našich ďalších výletníckych zástavok. Nachádza sa v obci Benidoleig neďaleko Javey. Je to jedna z najstarších jaskýň v celej Valencijskej komunite. Nie je to jaskyňa, aké poznáme zo Slovenska. Ide o dutinu s dĺžkou viac ako 400 metrov s množstvom historických výjavov, výstavou lebiek a zvieratami, typickými pre toto prostredie.

Veľkú radosť priniesol výlet ľoďou do neďalekého mesta Denia. Deti si nakreslili loďku na papier pre kapitána, ale nakoniec z nich boli ďalekohlady. Plavba trvala necelú hodinu. More sa krásne zrkadlilo, sledovali sme pobrežie a ohromné útesy na pobreží. San Antonio sme videli z úplne inej, novej perspektívy.

Nezabudli sme ani na Hankine predškolácke povinnosti, precvičovanie jemnej motoriky a opakovanie základných vedomostí. Keďže zlé počasie pominulo, učiť sme sa začali v kaviarne na káve s výhľadom na more.

Posledný týždeň pobytu sa niesol v duchu jednej z najväčších fiest v Španielsku San Juan. Sprevádza ju mnoho procesií so školským orchestrom, koncerty s ohňostrojmi, večere celých rodín a partií na pláži do neskorých nocí. Uličky v starom meste, v Pueble, sú vyzdobené podľa témy, na ktorej sa susedia dohodnú a spoločne prispejú k výzdobe. Na konci fiesty starosta vyhodnotí a ocení najkrajšiu. Nám sa páčili ulička s morským svetom, kvetinová aj košíková. 

Posledný deň sme symbolicky obehli mesto v turistickom vláčiku. Puerto, Pueblo, pozdĺž Montagnaru do Arenalu a späť. Zostáva sa len so všetkými rozlúčiť, zbaliť trochu španielskeho slnka a vydať sa na cestou domov.