Dve bázy našich hier
Deti sú číslo Pí. Magické číslo v matematike, ktoré otriasa poriadkom a jeho usporiadaním. Ako celok sú naším odrazom, ale ich rozvoj (za desatinou čiarkou) pokračuje stále ďalej a ďalej, až do nekonečna. A v celom vesmíre neexistuje žiadna rovnica, z ktorej by sa dala vypočítať hodnota malého nezbedného π, ktoré Vám behá po dome.
Matematika sa nie náhodou stala prvou základnou bázou našich hier. Začínali sme jednoduchým chápaním poradia, triedenia a zaradenia predmetov so zreteľom na farbu, tvar a veľkosť. Pomohli sme si veľkým množstvom Montesorri aktivít na internete. Ďalším krokom bolo rozvinutie analogického myslenia. Nezaobišli by sme sa bez knihy talianskeho učiteľa Camilla Bortolata, ktorý sa dlhé roky intenzívne venuje výskumu metodík a učebných pomôcok pre matematiku.
Analogická metóda je nedidaktívna, apeluje na detskú intuíciu, so zameraním na sémantický proces a mentálnu matematiku. V preklade to znamená, že predtým, ako sa deti naučia čísla vymenovaváť a písať, je potrebné im ukázať ako rozpoznávať počet na prvý pohľad a rozvinúť v nich inštinkt určovania množstva. Sumy predmetov v našej objektívnej realite (t.j. sémantickej rovine) reprezentujú v knihe bodky. Pre dieťa je prirodzené a jednoduché rozlišovať ich množstvo v blokoch po 5 a jeho násobkoch (5,10, 15, 20). V lexikálne rovine sa potom naučí názvy čísiel a až v poslednej, syntaktickej, ich symbolický zápis.
Učebnica má 4 diely zamerané na kreslenie v mriežke, logické myslenie a samotné počítanie na začiatok s pomocným počítadlom. V rukách sme ju mali prvýkrát v 4 rokoch a priebežne sa k nej vracali, najčastejšie v rámci hry na školu. Pani učiteľka Sova vyvolávala žiačikov, a Hanka za každého vypĺňala políčka. Každý kamarát má svoju povahu. Oli rieši zadanie bláznivo, Emka poctivo, Magda je hanblivá, Kitty ešte príliš malá a môže sa pomýliť.
Matematika má mnoho spoločné s hudbou. Obe majú svoj poriadok a svoje pravidlá. Aby sa hudba pekne počúvala, musia sa v nej striedať dlhé a krátke tóny alebo pauzy – a práve tie musí vedieť hudobník správne spočítať. „Pôžitok z hudby je vlastne radosť z počítania.“ Skvelé vyjadrenie, ktoré som objavila v knihe Planeta hudba od kolektívu českých hudobných pedagógov.
Úlohou prvotného hudobného vzdelávania je budiť u detí záujem o hudbu, naučiť ich ju počúvať a milovať ju. Každý z rodičov pozná tie super chvíle, keď si s dieťatkom môže bláznivo zatancovať, pustiť a zaspievať obľúbené pesničky. Už vtedy sa to všetko začína. Hudba je preto našou druhou bázou. Vo vyššom veku môžete vedome rozvíjať aj hudobné vlohy: hudobný sluch, pamäť, rytmické cítenie. Výborné sú jednoduché skladbičky, hranie prstom a vyklepávanie rytmu. A kruh sa uzatvára. Aj v Montesorri pedagogike často zaznieva, že práve získaním zmyslu pre rytmus a poznávaním tónov si vaše dieťa osvojí základy nevyhnutné pre rozvoj matematického chápania.
Ako hudobný laik by som sa bez knihy nezaobišla. Na úplnom začiatku sme s deťmi intuitívne napodobňovali zvuky zvierat, prírodných javov a dopravných prostriedkov pomocou jednoduchých nástrojov. Nasledoval krok do tmy, kde som už potrebovala odbornejšie vedenie. Nikdy však nezabúdajte púšťať deťom aj vaše obľúbené tracky a piesne, napríklad, keď kreslíte a maľujete.
